výchova

Keď rodičia príliš milujú

Môže sa to stať?

Áno.  L.Ashnerová a M.Meyerson o tom dokonca napísali knižku s rovnakým názvom.

Vo svete, kde sú  mnohé deti týrané alebo opustené, pôsobia ideálnym dojmom oddaní rodičia , ktorí sú schopní pre svoje dieťa urobiť čokoľvek. Avšak práve títo rodičia zažívajú každodenné trápenie. Niekedy nemôžu spať ani jesť, ani myslieť na nič iné  ako na problémy svojich detí. Povinnosti detí berú na svoje plecia. Horlivo im radia. Zanedbávajú priateľov aj manželských partnerov, len aby boli k dispozícii svojim deťom. Vlastné potreby kladú na posledné miesto. Napokon bývajú zo svojich detí sklamaní, lebo mali priveľké očakávania, vysnívaný obraz ich budúcnosti. Posadnutosť životom druhých, zameranie celej svojej energie na život svojich detí, kým svoj život vlastne nežijeme, nie je už láskou, ale závislosťou, v konečnom dôsledku spoluzávislosťou.

Z detí vyrastajú dospelí, ktorí vedia, že sú milovaní. Po skúsenosti s rodičmi, ktorí im všetko dávaliokrem slobody byť sebou samým, však trpia pocitmi viny, sebakritikou , presvedčením, že nie sú dosť schopní a samostatní, nevedia sa rozhodovať. Daňou za „bezproblémové“ detstvo sú  aj prehnané nároky voči ostatným , ťažkosti s intimitou a vzťahmi . Deti postupne ovláda  pocit, že život je nespravodlivý. Majú problém dokončiť niečo, čo začali, nevedia sa tešiť z prítomnej chvíle. Nedokážu žiť život podľa vlastných predstáv. Aj v dospelosti sú /  finančne alebo názorovo/ závislí na svojich rodičoch.

Kým deti majú šancu vymaniť sa z rodičovského „zovretia“ až na prahu dospelosti, osvietený rodič sa môže začať snažiť o zmenu svojho postoja a správania k deťom  ihneď  /aj keď to nie je ľahké a pôjde to len postupne/. Inšpiráciou môže byť nasledovný náčrt :

  • Milujúci rodič venuje svoj čas, svoju pozornosť a náklonnosť dieťaťu. Zabezpečuje jeho citové a fyzické potreby. Rodič, ktorý príliš miluje, sa mieša dieťaťu do života a vníma dieťa ako predĺženie svojej osoby.
  • Milujúci rodič chce byť čo najlepším rodičom, ale uvedomuje si, že nik nie je dokonalý. Rodič, ktorý príliš miluje, dieťa prehnane „rozmaznáva“ a chráni v snahe zbaviť sa úzkosti, či je dobrý rodič alebo kompenzovať vlastnú depriváciu z detstva.
  • Milujúci rodič povzbudzuje dieťa k nezávislosti a vývinu . Vytvára mu hranice, čím poskytuje dieťaťu bezpečie nevyhnutné k tomu, aby skúmalo a rozvíjalo svoju autonómiu. Rodič, ktorý príliš miluje, odrádza dieťa od samostatnosti, usiluje sa získať kontrolu nad činmi aj myšlienkami svojho dieťaťa a nevedomky pracuje na formovaní dieťaťa k obrazu vlastných najvyšších nádejí.
  • Milujúci rodič uznáva, že dieťa má svoje silné aj slabé stránky. Vytvára nekonfrontačnú atmosféru, v ktorej sa posilňuje sebaúcta. Rodič, ktorý príliš miluje, nevedomky odsudzuje dieťa, ktoré nedokáže žiť podľa jeho neústupčivých očakávaní. Robí niečo skôr pre dieťa než ním, nakoľko sa bojí, že dieťa bez jeho pomoci zlyhá.
  • Milujúci rodič komunikuje s dieťaťom úprimným, otvoreným a čestným spôsobom, vytvára atmosféru bezpečia a dôvery. Rodič, ktorý príliš miluje, často spôsobuje neistotu a nedôveru, lebo komunikuje s dieťaťom nepriamo, nevedomky ho potrebuje ovládať a manipulovať.
  • Milujúci rodič dieťa počúva a stará sa oňho, aby uspokojil jeho citové alebo hmotné potreby. Rodič, ktorý príliš miluje, nevedomky robí všetko pre to, aby uspokojil vlastné neukojené túžby a nenaplnené nádeje. Nevenuje príliš pozornosť tomu, čo dieťa skutočne potrebuje.
  • Milujúci rodič podnecuje vnútorné sily a schopnosti dieťaťa. Rodiča, ktorý príliš miluje, viac zaujíma vonkajší dojem a úzkostlivo porovnáva svoje dieťa s inými.

 

Viac v publikácii L.Ashnerová, M.Meyerson Když rodiče příliš milují ,1995 INA Bratislava

Spracovala: PhDr. Eva Nakhlé