Vypracovala: Mgr. Katarína Mrázová
Vzťahová väzba je neviditeľným emocionálnym putom, ktoré spája dvoch ľudí v čase, mieste, priestore. Dojča sa rodí s genetickým programom predispozície hľadať si osobu pre bezpečnú vzťahovú väzbu, ktorá mu má poskytnúť ochranu, uspokojovať jeho potreby a podporovať ho. Počas prvého veku života si dojča vytvorí takéto špecifické emocionálne spájadlo na hlavnú osobu pre vzťahové naviazanie. Puto dieťaťa na svoju osobu, spravidla na rodičov, znamená, že dieťa pri hľadaní ochrany a bezpečia oslovuje osoby, s ktorými má vytvorený takýto kontakt. Z pohľadu dieťaťa vyjadruje skôr bezpečnostný systém, avšak zo strany osôb je to viac menej opatrovateľský alebo ochranný systém. Toto tvorí základ pocitu pradôvery u dieťaťa, ktorý má počas svojho bytia k dispozícii ako stabilný základ svojej osobnosti.
Význam vzťahovej väzby
Bezpečie a istota dieťaťa je pre jeho zotrvanie pri živote také dôležité a významné ako vzduch a potrava. Môžeme povedať, že emocionálne vzťahové spojivo podporuje prežitie a všeobecne vývin dieťaťa. Bezpečná vzťahový most deti psychicky chráni a môžu sa k nemu vrátiť vtedy, keď v ich živote pôsobí psychická záťaž. Je podporovateľom dobrého vývinu 
osobnosti. Bezpečne naviazané deti sú odolnejšie voči psychickému vypätiu, sú družné, počas konfliktu sa správajú viac prosociálne, sú menej agresívne a nachádzajú riešenia, ktoré ich utužujú a pomáhajú im. Deti sú kreatívnejšie, rýchlejšie sa vedia prispôsobiť životným zmenám, majú väčšiu vytrvalosť, lepšie schopnosti učiť sa , pamätať si, mávajú dobrý rečový vývin. Existuje jasne preukázateľná súvislosť medzi skúsenosťami vzťahovej väzby rodičov, ich správaním sa voči svojmu dieťaťu a vzorcom vzťahovej väzby u ich dojčaťa. Veľa rodičov, ktorí sú vo svojom vzťahu k svojim vlastným rodičom bezpečne naviazaní majú vo výbave jemnocit, aby primerane reagovali na signály svojich detí. Ak sa vývin vzťahového zväzku nepodarí, môžu vzniknúť dezorganizované vzťahové vzorce a poruchy vzťahovej väzby. V už prvom roku veku života dojčaťa sú v mozgu dieťaťa uložené do pamäti patologické vzorce vzťahovej väzby medzi rodičmi a ich dieťaťom. Ak takýto vzorec je prítomný predurčuje budúceho dospelého k patologickému správaniu, mysleniu i konaniu.
Ako vytvoriť bezpečnú vzťahovú interakciu
Dôležitosť jemnocitu
Jemnocit je schopnosť vnímať signály dojčaťa, správne ich interpretovať a rýchlo a primerane na ne reagovať. Jemnocitní rodičia sa snažia zistiť čo ich dieťa aktuálne vyžaduje, keď sa vyjadruje plačom. Operujú s rôznymi variantami, napr. ak je to kvôli hladu, je potrebné ho nakŕmiť, ak z dôvodu bolesti, musí byť upokojené, keď z dlhej chvíle potrebuje podnety a spoločnú hru. Je preto dôležité nájsť príčinu prečo je dieťa nespokojné a uspokojiť jeho požiadavky, resp. čo v daný okamih potrebuje.
Dôležitosť slovnej výmeny
Komunikácia medzi dieťaťom a rodičom prostredníctvom reči je potrebná. Od začiatku narodenia má dieťa veľmi dobrý sluch. Rozprávanie sa s dieťaťom je dôležité najmä preto, aby bolo rečové centrum dieťaťa podnecované. Je však veľmi podstatné o čom sa rozprávajú. Ak sa rozprávajú o vnútorných pocitoch svojho dieťaťa , ako aj o jeho správaní, podporuje to vývin bezpečnej vzťahovej väzby. Rodičia dávajú spätnú väzbu svojmu dieťaťu, že rozumejú a prijímajú ako sa ich dieťa cíti, o čom rozmýšľa , alebo čo má v pláne robiť. Takto dieťa zažíva bezpečie, a cíti porozumenie. Ak rodičia s deťmi rozprávajú je podstatné, aby už od začiatku vytvárali malé dialógy. Tieto dialógy vyzerajú tak, že dieťa vydáva zvuky a pri tom sa pozerá na matku. Podporuje ho v produkcii jeho reči, radostne s ním nadväzuje kontakt a povzbudzuje tým svoje dieťa. Matka dodáva zvukom osobité významy a pomenúva obsahy, ktoré by tomu mohli zodpovedať, ktoré jej dieťa v danom okamihu zaujímajú, čo práve prežíva a cíti, čo chce matke aktuálne prerozprávať, alebo jej vysvetliť. Matka týmto spôsobom dá nejasným vyjadreniam svojho dieťaťa obsah, pocit, význam.
Dôležitosť očného kontaktu
Očný kontakt je nesmierne podstatný pre vznik bezpečia. Očný kontakt s dieťaťom nám zabezpečuje, že dokážeme vnímať jeho pocity a naladenie prostredníctvom jeho mimiky, toto následne sformulovať do slov. Zároveň dieťa podporuje v študovaní a skúmaní matkinej mimiky a jej rôznorodé pocity, ktoré vyjadruje. Pri dojčení je optimálna vzdialenosť očného kontaktu 20 cm od matkinej tváre. Súlady nálad, pocitov, emócií, keď sa ešte nedokážeme dorozumieť s dojčaťom cez reč sa vyjadrujú a vnímajú pomocou očného kontaktu a mimikou. Už takto skoro umožňujú predrečovému dorozumievaniu sa medzi dieťaťom a jeho osobou pre vzťahovú väzbu.
Dôležitosť dotyku
Fyzický kontakt medzi dieťaťom a jeho osobou pre vzťahové viazanie, či už sa jedná o citlivý dotyk, alebo masáž prospievajú tomuto viazaniu. Čím je kontakt alebo výmena dotykov telesnejšia, tým jemnocitnejšie by malo k nej prichádzať. Pri telesnom dotyku sa vyplavujú hormóny. Na prvom mieste je to oxytocín. Tento hormón v mozgu pôsobí ako väzbový hormón, je to hormón, ktorý nám sprostredkúva pocit dôvery voči ľuďom, ktorí sú v našej blízkosti. Cez očný kontakt a vnímaním telesných signálov dieťaťa, matka môže regulovať intenzitu dotyku a fyzického kontaktu potrebám dieťaťa. Čím citlivejšie sa táto interakcia odohráva a čím lepšie je všetko zosúladené, tým viac sa ukotvuje pocit bezpečia dojčaťa.
Použitá literatúra: Brisch, H.K. (2011) Bezpečná vzťahová väzba. Bratislava: Vydavateľstvo F, Pro mente sana, s.r.o., Trenčín. ISBN: 978-80-88952.67-1.
