Spracovala: Mgr. Zuzana Silešová
Pre partnerský a rešpektujúci prístup je dôležité používať efektívne komunikačné zručnosti, ktoré rešpektujú osobnosť dieťaťa a predstavujú partnerský prístup medzi ľuďmi (opak mocenského a direktívneho prístupu). Tieto zručnosti sú nielen účinné, ale aj podporujú vzťah rodič – dieťa a rozvíjajú osobnosť dieťaťa v pozitívnom smere (sebavedomie, zodpovednosť, aktivita, úcta k sebe a druhým, a pod.) Tieto komunikačné zručnosti sú tiež použiteľné medzi dospelými.
Prehľad efektívnych komunikačných zručností:
- Popis, konštatovanie: znamená, že sme si niečo všimli, niečo pozorujeme a oznamujeme to druhým. Podstatou popisu je, že hovoríme o niečom, čo vnímame bez toho, aby sme to hodnotili. Zameriavame sa na to, čo sa stalo, nie na toho, kto to urobil. Napr.: Eva, dvere ostali otvorené. (Namiesto: Zas si tie dvere nezavrela.) Janko, kôš je plný. (Namiesto: Ty si zas nevyniesol ten kôš.) Vidím, že ešte nemáš nachystané na hodinu. Z piatich máš štyri príklady správne, a pod.
- Informácie: sú to správy o tom, prečo, ako a kedy sa niečo odohráva, alebo robí, čo sa očakáva a aké sú dôsledky určitého správania. Napr.: Máme hovoriť pravdu. (Namiesto: Klamať sa nemá!). Nôž sa drží v pravej ruke. (Namiesto: Nôž sa nedrží v ľavej ruke, alebo ešte horšie: Ako držíš ten príbor?). V obchode chodíme pomaly, je tu veľa ľudí. (Namiesto: Nebehaj!).
- Vyjadrenie vlastných potrieb a očakávaní: Potrebujem… Očakávam… Pomohlo by mi, keby… Druhí ľudia budú radšej načúvať našim prianiam, najmä, ak sú zmysluplné, akoby počúvali
o negatívnych pocitoch, ktoré v nás vyvolalo ich správanie. Napr.: Priala by som si, aby sme sa v pokoji dohodli. Na budúce by som chcela, aby to, na čom sme sa dohodli, platilo. Som dosť unavená, pomohlo by mi, keby som si teraz mohla pol hodinu oddýchnuť. Potom sa vám rada budem venovať. - Možnosť voľby: Urobíš to tak…, alebo tak…? Môžeš si vybrať. Dať na výber je ďalšia komunikačná zručnosť ktorá vyjadruje partnerský vzťah. Keď dávame na výber, ako by sme hovorili: Považujem ťa za kompetentnú osobu, ktorá je schopná sa rozhodnúť a urobiť, čo je potrebné. Napr.: Môžeš urobiť všetky úlohy naraz, alebo po častiach, čo by si radšej? Dáš sa do toho vysávania hneď, alebo si chceš štvrť hodinu oddýchnuť a začať potom? Pokiaľ sa dieťa nevie rozhodnúť, môžeme reagovať empaticky: Niekedy je celkom ťažké rozhodnúť sa, čomu dáme prednosť. Pokiaľ je dieťa aj naďalej bezradné, môžeme poukázať na výhody a nevýhody jednotlivých možností. Ak ani to dieťaťu nepomôže, môžeme navrhnúť odklad rozhodnutia. V poslednom rade, môžeme stručne povedať, čo by sme my robili v tej situácii a prečo a necháme dieťa, aby sa rozhodlo.
- Dve slová: prvé by malo byť oslovenie, ktoré pomáha zabrániť rozkazovaciemu tónu a druhé by malo byť o čo ide. Napr.: Marek, zuby! Ide o rozšírenú efektívnu komunikačnú zručnosť. Šetrí čas, šetrí aj nervy. Dôležité je používať dve slová v situácii, keď je úplne jasné o čo ide. Dávame najavo partnerský vzťah – nevyvyšujeme sa, nekarháme, nevyčítame, len vecne a priateľsky upozorňujeme na to, čo je potrebné urobiť.
- Čo s tým urobíme? Čo si o tom myslíš ty?: priestor pre spoluúčasť a aktivitu detí. Napr.: Jani, pred domom zostal tvoj bicykel a už sa stmieva. Čo ty na to? Miško, máš medzi dvojkou a trojkou. Čo s tým urobíme? Vidím, že si celkom bez nálady. Čo by ti pomohlo? Spýtať sa dieťaťa, čo v problematickej situácii navrhuje, mu modeluje veľmi efektívne správanie na celý život: nebyť so svojimi problémami sám. Ďalej je dlhodobým ziskom pre deti vytvorenie si návyku aktívne riešiť situácie, pocit kompetentnosti, dobrá sebaúcta a preberanie zodpovednosti.
Okrem rešpektujúceho prístupu dospelých k deťom je pre zdravý duševný vývin a pocit zakorenenia v sebe dôležité, aby sa deti cítili milované. Rodičovská láska je jedinečná, bezpodmienečná. Je úprimná, nezištná, nepodmieňuje. Vždy odpúšťa. Tento nádherný ľudský cit je veľmi dôležitý pre každé dieťa. Teplo rodičovskej lásky dáva pocit prijatia a bezpečia a pripraví mu pôdu na budovanie zdravej sebadôvery, ktorá je základom vzťahu k sebe samému a k druhým.
Je veľmi dôležité snažiť sa neustále prejavovať svojim deťom tú jedinečnú lásku, ktorú nosíme vo svojom vnútri. Svoje city často neprejavujeme dostatočne a dokonca ich často podmieňujeme. Deti potom o rodičovskej láske pochybujú, pretože im nevedome dávame na to dôvody. V hĺbke srdca svoje deti milujeme, ale sú situácie, kedy im hovoríme : „Ľúbim ťa“, avšak naše činy a ďalšie slová sú na míle vzdialené od skutočnej lásky. Ťažko dávame deťom pochopenie, prijatie, slobodu, rešpekt, súcit. Pokiaľ deťom našu lásku neprejavujeme, cítia sa neisto, sú bezmocné, zmätené, nedokážu rozvíjať svoje talenty, byť samé sebou, alebo vyjadriť svoje pocity.
Zdroje:
Pavel Kopřiva, Jana Nováčková, Dobromila Nevolová, Tatjana Kopřivová: Respektovat a být respektován
Iryna Zelyk: Ľúbim ťa
