Spracovala: Mgr. Ivana Vašková
Séria článkov „Poďme sa rozprávať o…“ je príspevkom oddelenia prevencie CPPPaP BA IV. nielen do ešte aktuálnej koronavírus situácie, ale aj do nadchádzajúceho obdobia uvoľňovania opatrení. Niektoré témy sú univerzálne, nech ej okolitá situácia akákoľvek a takou je aj tá dnešná. V 
tomto článku sa budeme venovať tomu, ako pripraviť deti rôznych vekových kategórií na príchod nového súrodenca – čomu sa radšej vyhnúť, čo naopak podporiť a akými rôznymi spôsobmi môže vnímať starší súrodenec príchod toho mladšieho. S rolou súrodenca sa vyrovnáva každé dieťa iným spôsobom. Časť detí vníma jeho narodenie ako radostnú správu a príchod nového kamaráta, no pre mnohé deti ide o veľkú výzvu v podobe konkurencie. Preto je dôležité pozorne vnímať názory dieťaťa a odlišovať jeho schopnosť chápať súvislosti v závislosti od veku, v ktorom sa nachádza.
Pre staršieho súrodenca ide o mimoriadne náročnú situáciu, lebo sa musí vyrovnať s faktom, že rodičia mu odrazu venujú menej pozornosti. Dieťa sa dostáva do roviny, kedy príchod nového člena rodiny v ňom vzbudzuje pocit, že prichádza o čas, ktorý s rodičmi trávi alebo o hračky a svoju izbu. Zároveň je tento pohľad úplne odlišný od názoru rodičov, ktorí berú súrodenca ako prínos. Dieťa tak môže zažívať pocity nepochopenia a nespravodlivosti (Stewart a kol., 1987).
Je samozrejmé, že prežívanie príchodu súrodenca môže značne ovplyvniť množstvo faktorov ako napr. správanie rodičov, no predovšetkým tu úlohu zohráva vekový rozdiel medzi súrodencami. Inak na situáciu reaguje dieťa v predškolskom veku a inak dospievajúci súrodenec, avšak Stewart a kol. (1987) uvádzajú, že na príchod súrodenca môže dieťa reagovať rôznymi spôsobmi, pričom polovica detí reaguje problematickým správaním, či už v podobe regresu, úzkosti alebo konfrontácie. Obzvlášť citlivo na príchod súrodenca reagujú deti vo veku 1,5 až 4 rokov, kedy je ich osobnosť už dostatočne vyvinutá na to, aby chápali, že prichádzajú o pozornosť. Ťažko sa vyrovnávajú s tým, že sa majú o lásku rodičov s niekým deliť, preto ak má starší súrodenec v čase príchodu tri roky, tak je dobré zvážiť odklad nástupu do predškolského zariadenia, pretože by sa tak cítil úplne vyčlenený z rodiny. V tomto prípade je nutné, aby rodič naďalej rešpektoval potreby staršieho súrodenca a správal sa k nemu ako k dieťaťu. Pribudnutie niekoho mladšieho do rodiny zvádza k tomu, aby bol starší súrodenec zrazu označovaný ako “ten veľký”, “ten starší a zodpovednejší”. Avšak treba chápať, že starší súrodenec je rovnako stále dieťaťom a bude sa snažiť presadiť.
Dumonteil-Kremer (2015) uvádza, že to, ako starší súrodenec prijme mladšieho, môže značne súvisieť aj s tým, ako ho rodičia na tento fakt pripravia. Je veľmi dôležité, v časoch čakania na nového potomka so starším dieťaťom nastávajúcu situáciu prebrať a postupne ho pripravovať na to, že sa chod rodiny zmení. Dôležité je informácie dieťaťu sprostredkovať zrozumiteľne a s ohľadom na jeho vek. Samotné oznámenie dieťaťu, že bude mať nového súrodenca by malo rešpektovať určité pravidlá:
- U detí do dvoch rokov stačí krátko pred pôrodom oznámiť, že napr. v mamičkinom brušku rastie bábätko. V tomto období deti nemajú ešte rozvinutú dlhodobú pamäť, takže by bolo zbytočné snažiť sa vysvetľovať súvislosti a od začiatku tehotenstva rozprávať o súrodencovi, ktorého nie je vidieť a dieťa si ho nedokáže predstaviť. V tomto veku sú deti veľmi prispôsobivé, a preto je vhodné im správu oznámiť, až keď bude pre nich “aktuálna”.
- Podľa Stewart a kol. (1987) u troj-štvorročných detí sa začne tehotenstvo prežívať až vo chvíli, keď sú pohyby nenarodeného dieťaťa viditeľné a dajú sa pozorovať. Vtedy je vhodné vysvetliť, čo sa deje, objasniť, že rodinný kruh sa rozšíri o nového člena. Tiež je dôležité venovať pozornosť tomu, že keď dieťa, ktoré je ešte v brušku príde na svet, tak bude potrebovať pomoc a opateru. Treba zdôrazniť, že to nebude darček ani hračka, ale ľudská bytosť, o ktorú bude potrebné sa starať.
- Ak má dieťa päť a viac rokov, tak je potrebné tehotenstvo oznámiť už vo chvíli, keď je potvrdené. V tomto veku už totiž deti chápu súvislosti a zatajovanie tejto informácie by mohli brať ako veľkú zradu. Uvedomujú si, čo sa okolo nich deje a potrebujú viac času na to, aby sa s danou situáciou vyrovnali. Pri samotnom oznámení nie je potrebné zahlcovať dieťa množstvom detailov, dôležité je odpovedať na jeho otázky a poskytnúť také vysvetlenia, s ktorými bude dieťa spokojné. Dumonteil-Kremer (2015) dodáva, že pri dieťati v školskom veku je potrebné zdôrazniť, že veľa vecí preňho zostane nemenných (bude chodiť do školy, von s kamarátmi, bude dostávať darčeky na narodeniny a pod.). Dieťa je v tomto veku síce rozumnejšie a dokáže si predstaviť dôsledky či príčiny určitých javov, avšak príchod člena môže znášať o to ťažšie, keďže dlhú dobu žilo v role jedináčika. Správu by mala oznámiť matka a dieťa tiež pripraviť na to, že v čase pôrodu bude musieť ísť do nemocnice, no nič zlé sa jej nestane, pričom samotnému pôrodu by nemala pred dieťaťom venovať príliš pozornosti. Ak by rozprávala o bolesti, dieťa by mohlo dostať strach a obviňovať súrodenca.
Tiež je dobré dieťa od troch rokov zapájať do prípravy na príchod dieťaťa. Môže pomáhať pri kupovaní výbavy, podieľať sa na výbere mena, naučiť sa uspávanku, ktorú bude súrodencovi spievať. Dieťa sa tak bude cítiť zúčastnené a bude cítiť, že ho rodičia považujú za rovnocenného člena rodiny, ktorého názor je tiež dôležitý.
Ak sa jeho veci (napr. postieľka, oblečenie a pod.) majú posunúť mladšiemu súrodencovi, je dôležité, aby dieťa dostalo na výmenu nové a nevnímalo tento čin ako stratu, ale zisk.
Zároveň je podstatné nevytvárať falošné nádeje a idealizovať vzťah (“budeš mať kamaráta na hranie”, “už nebudeš nikdy sám” a pod.), treba pripraviť dieťa aj na tienisté stránky, ktoré mu táto zmena prinesie.
Na súrodeneckú rolu dieťa pripravujte postupne a nezabúdajte, že aj väčšie dieťa je stále len dieťa, preto nedokáže vyhodnotiť, aké zmeny nový člen rodiny prinesie. Pocit straty zaužívaných zvykov a komfortu deti prežívajú oveľa intenzívnejšie ako dospelí. Netreba preto podceňovať akékoľvek zmeny v rodine a pristupovať k staršiemu súrodencovi citlivo a s pochopením.
Zdroje:
Dumonteil-Kremer, C. (2015). Ďalší dítě v rodině: výchova sourozenců. Praha: Portál, 120 s. ISBN 978-80-262-0802-0.
Stewart, R. B., Mobley, L. A., Van Tuyl, S. S., Salvador, M. A. (1987). The firstborn’s adjustment to the birth of a sibling: A longitudinal Assessment. Child Development,vol. 58,no. 2, pp.341–355. ISSN 1467-8624.
