vývin

Poďme sa porozprávať o…strachu a úzkosti

Vypracovala: Mgr. Monika Rusinová

Séria článkov „Poďme sa rozprávať o…“ je príspevkom oddelenia prevencie CPPPaP BA IV. do aktuálnej koronavírus situácie, ktorá prináša viac času doma s deťmi a z toho plynúci veľký priestor sa porozprávať na rôzne aktuálne témy, príp. témy, ktoré sa môžu stať aktuálnymi. V tomto článku sa budeme venovať najmä podporujúcej komunikácii s úzkostnými deťmi, prejavmi strachu a úzkosti v rôznych vekových kategóriách a návrhom reakcií rodičov príp. iných významných dospelých, ktoré majú potenciál prispieť k zmierneniu strachu a úzkosti.

Ešte predtým ako sa dostanem k jednotlivým návrhom podporujúcej komunikácie, by som sa rada začala tak, ako to robievam pri tejto téma na stretnutiach s deťmi a rodičmi na poradni. Je dôležité si uvedomiť, že strach je bežnou súčasťou našého života a dokonca sa evolučne vyvinul na to, aby nás ochránil v nebezpečných situáciách. Strach vie byť aj náš priateľ, ktorý nám pomáha, aby sa nám náhodou niečo nestalo.

Pri strachu väčšinou reagujeme na niečo konkrétne, čoho sa zľakneme.  Pri úzkosti ide skôr o celkový pocit diskomfortu a napätia, kedy ani keď sa dieťaťa dopytujeme, nevie nám povedať, prečo sa bojí (Vágnerová, 2012).

Prejavy úzkosti sa v závislosti od veku detí líšia, môžu mať podobu „naschválov“ t.j. rodičom sa môže zdať, že ich deti zámerne hnevajú. Keď sú aj rodičia nervózni a mimo svoj komfort, môžu si správanie svojich detí vysvetliť nesprávne. Preto prinášame paletu správania u rôznych vekových kategórií a reakcie, ktoré situáciu upokoja, tak ako ich uvádza NCTSN (National Child Traumatic Stress Network, 2020):

Reakcie detí predškolského veku:

  • Deti majú strach ostať samy, mávajú nočné mory a niektoré sa môžu zasekávať pri rozprávaní.
  • Kontrola močového mechúra a zvierača môže byť obmedzená a to aj napriek tomu, že to predtým zvládali.
  • Zmena chuti k jedlu.
  • Zvýšený výskyt záchvatov hnevu, fňukania alebo „vešania sa“ (dieťa chce ísť bezodkladne na ruky rodičovi za účelom hľadania bezpečia)
  • Ťažkosti s pozornosťou

Podporujúce reakcie rodičov:

  • Trpezlivosť (uvedomenie si, že niektoré reakcie neprejdú hneď a dieťa potrebuje čas) a tolerancia (zrešpektovať, že to aktuálne prežíva dieťa takto, aj keď to nemusí byť pre nás pochopiteľné)
  • Upokojenie a uistenie (prostredníctvom slov aj fyzicky napr. objatím, pohladením)
  • Poskytnúť priestor na vyjadrenie pocitov cez hru (pri voľnej hre deti zrkadlia svoj vnútorný svet) a vyhradiť si priestor na vyjadrenie pocitov prostredníctvom rozprávania príbehov.
  • Dovolenie na ku krátkodobým zmenám v režime „kto, kde bude spať“ (spanie dieťaťa pri rodičoch v jednej posteli príp. v jednej miestnosti)
  • Dodržiavanie rodinných rituálov (čas stolovania, spánku, čas na rozprávku a pod.)
  • Upokojujúce aktivity pred večerným ukladaním sa do postele
  • Zabránenie sledovania médií

Reakcie detí školského veku (6-12 rokov)

  • „Vešanie sa“ na dospelého, nočné mory, zmeny v spánku a chuti k jedlu (presah z predchádzajúcej vekovej kategórie)
  • Podráždenosť, fňukanie, agresivita
  • fyzické symptómy (bolesti hlavy, brucha)
  • súťaživosť o pozornosť rodičov medzi súrodencami (pozornosť rodiča = základ pre pocit bezpečia)
  • Vyhýbanie sa kamarátom
  • Strata záujmu
  • Zabúdanie nových informácií

Podporujúce reakcie rodičov

  • Trpezlivosť, tolerancia a uisťovanie (v zmysle „Som tu pri tebe a spolu to zvládneme.“)
  • Pravidelná fyzická aktivita (aj v interiéri)
  • Vyjadrenie emócií prostredníctvom hry a konverzácie („Vidím, že nad niečím premýšľaš…chcel by si sa o niečom porozprávať/opýtať?“)
  • Zapojenie do vzdelávacích aktivít (pracovné zošity, edukačné hry – precvičenie „mozgových závitov“ kreatívnym spôsobom)
  • Účasť na spoločných rodinných aktivitách (výlety, spoločenské hry, spoločné videohovory so starými rodičmi a pod.)
  • Obmedzenie prílišného sledovania médií
  • Stanovenie vľúdnych ale pevných hraníc

 

Reakcie adolescentov (13 – 17 rokov)

  • Fyzické ťažkosti (bolesti hlavy a brucha, vyrážky a pod.)

Poruchy spánku a príjmu potravy (so zvyšujúcim sa vekom dieťaťa sú výraznejšie aj klinické prejavy – dôležitosť mapovania úrovne úzkosti)

  • Nervozita, nepokoj alebo naopak, zníženie energie až apatia (závisí od temperamentovej výbavy daného adolescenta a jeho zvládacich stratégií)
  • Vyhýbanie sa vrstovníkom, vo všeobecnosti vyhýbanie sa správaniu podporujúcemu psychohygienu
  • Starosti týkajúce sa tém spravodlivosti, stigiem
  • Podráždenosť, reaktivita

 

Podporujúce reakcie rodičov:

  • Trpezlivosť a tolerancia
  • Dodržiavanie zabehnutých denných rituálov (vrátenie vykonávania povinností)
  • Udržiavanie kontaktov s vrstovníkmi cez telefón, internet
  • Obmedzenie prílišného sledovania médií a z toho plynúcej diskusie „Čo ste videli/čítali?“
  • Iniciovanie diskusii o tom čo prežívajú, o čom premýšľajú, čo ich zaráža a čo im vadí (oproti predchádzajúcemu bodu je rozdiel hlavne v tom, že sa vzdialime od informácií a priblížime sa k tomu, ako na Vášho adolescenta doma tieto informácie pôsobia, pýtame sa na názor a vytvárame kontakt, ktorý je v tejto situácii mimoriadne dôležitý)
  • Zapojenie do ONLINE komunitných aktivít dobrovoľníctva (Je to o zmene perspektívy, zamerať sa namiesto na neustále sledovania seba na ohliadanie sa okolo, či nie je niekto, komu treba pomôcť. Pre adolescentov veľmi vhodná aktivita, nakoľko sú citliví na vnímanie spravodlivosti a stigiem a majú zvyčajne vysokú motiváciu a energiu s nimi konštruktívne bojovať, ak im je ukázané ako).

 

Na záver len zhrnieme, že vo všeobecnosti deti potrebujú cítiť v rodičoch oporu a bezpečie počas neistej situácie a, že sa môžu na nich obrátiť,  keď si nevedia dať rady. Ako sme mali možnosť čítať vyššie obrátenie sa na rodiča môže mať rôzne podoby od potreby fyzického kontaktu a verbálneho uistenia, cez túžbu vypočuť si príbeh a spolu sa zahrať až po rovnocennú debatu, ako to vnímajú obe strany.

 

Zdroje:

The National Child Traumatic Stress Network, 2020: Parent/Caregiver Guide to Helping Families Cope With the Coronavirus Disease 2019 (COVID-19). Citované 30.4. 2020. Dostupné na https://www.nctsn.org/sites/default/files/resources/fact-sheet/outbreak_factsheet_1.pdf

Vágnerová, M. (2012). Vývojová psychologie: dětství a dospívaní. Praha: Karolinum.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *